MOST PRECIOUS BLOOD sú takou dokonalou ”New York City Hardcore Band”, až je to podozrivé. Demonahrávky majú zásadne na kazetách (No CD-R!), koncertujú tak často, že i BLACK FLAG by bledli závisťou, nosia tie správne tričká, chodia iba do správnych klubov, podporujú správne organizácie na ochranu zvierat, na rukách im nechýbajú straight edge krížiky... sú jednoducho takí správni, až je to kŕčovité.
Každý mladý hudobník by sa mal snažiť prísť s niečím aspoň trochu novým. Keď už nechce priamo napádať všetko to, čo tu bolo pred ním, mal by svoje korene (a obľúbenú hudbu vôbec) spomínať čo najmenej a čo najdecentnejšie.

Keď kedysi v roku 1996 vyhlásil MARILYN MANSON, že sa mu páči album „Undisputed Attitude“, pochybujem, že to malo za následok masový záujem jeho priaznivcov o všetky dosky od SLAYER. Iné je to však s MOST PRECIOUS BLOOD. Tí totiž svojich hrdinov ako AGNOSTIC FRONT, MADBALL, SICK OF IT ALL či CRO-MAGS zbožňujú priam nezdravým spôsobom. Až to hraničí s momentom, v ktorom si každý triezvo uvažujúci fanúšik povie: „A prečo by som mal vlastne počúvať práve vás a nie vašich starších kolegov, ktorých tak bezhranične adorujete?“.
Nie, nechcem tu upierať právo MOST PRECIOUS BLOOD na existenciu a už vôbec nie rozoberať komplikovanú problematiku originality a epigónov v rockovej hudbe a umení všeobecne. Pri týchto pánoch a dáme z Brooklynu to však nejde aspoň nenadhodiť.

Na extrémne krátkej platni „Our Lady of Annihilation“ naozaj nenájdete nič nové. Za tých 27 minút si mnohí našťastie ani nestihnú všimnúť, akí zúfalo nenápadití sú gitaristi Justin Brannan a Rachel. Ten druhý zaujme aspoň tým, že je žena. Konkrétne ten typ ženy, ktorá vám rozmláti hubu, keď jej svoju priazeň dáte najavo tradičným spôsobom. Aspoň že nemá potetované takmer celé telo ako jej kolegyňa zo žánrovo spriaznených WALLS OF JERICHO. Pokérovaná plocha tela tej nešťastnice sa už totiž pohybuje v medziach konkurujúcich jednému nitrianskemu asociálovi, ktorému nikto nepovie inak ako Tapeta.

Apropo tetovanie. Fanúšikovia a muzikanti v žánri zvanom hardcore sú v tomto smere naozaj fascinujúci. Vety a slovné spojenia, ktoré sú pre normálneho jedinca také samozrejmé, že ich nepotrebuje ani vyslovovať, nieto ešte písať, si títo dobrodruhovia s obľubou zvečňujú na svojej pokožke. Nápis „Obetujem sa pre tých, ktorých mám rád“, ktorý zdobí brušnú časť tela hudobníkov a nejedného priaznivca MOST PRECIOUS BLOOD, má asi takú výpovednú hodnotu ako „Budem pravidelne vdychovať kyslík a vydychovať oxid uhličitý“. Len s tým rozdielom, že to druhé by s chemickými značkami vyzeralo oveľa coolovejšie.

Aby som to teda zhrnul, MOST PRECIOUS BLOOD predvádzajú na svojej novinke, ktorá vyšla v Štátoch v novembri minulého roku a k nám do Európy prichádza v týchto dňoch, hardcore starej školy. Majú výborný zvuk, strhujúcu energiu, naživo určite všetko zvalcujú. Najzaujímavejší sú v momentoch, keď sa im podarí vystrihnúť melodický refrén – stalo sa tak v dvoch skladbách, „Quiet Pattern“ a „Your Picture Hung Itself“. „Temná a depresívna estetika kapiel SISTERS OF MERCY a THE CURE“ však naozaj zostane iba zbožným želaním v biografii našich NYHC stars.
Texty MOST PRECIOUS BLOOD sú miestami naozaj zaujímavé. Za prečítanie rozhodne stojí skladba „So Typical My Heart“ alebo výborná „Why Hyenas Laugh“.

Ak frčíte na americkom hardcore, MOST PRECIOUS BLOOD si určite zožeňte. Budú kvalitným prírastkom do zbierky. Ak si však zo všetkých žánrov vyberáte iba smotánku, za ostatných 12 mesiacov vám v pohode stačí HATEBREED a ich skvost „The Rise Of Brutality“.

Tak mi v tejto súvislosti napadá, kto vie, kde je koniec chlapcom z okolia Bratislavy, ktorí si hovorili ATRIA. V roku 1998 predvádzali na svojej doske „DL Style“ porovnateľne kvalitnú a zaujímavú muziku, ako teraz po šiestich rokoch vychytení MOST PRECIOUS BLOOD. Treba sa však narodiť na správnom mieste a to sa mládencom zo Slovenska nepodarilo. Dunajská Lužná veru nie je Brooklyn.

P.S.: Na CD „Our Lady of Annihilation“ nechýba ani video k úvodnému songu „The Great Red Shift“ a tiež krátky dokument z jeho nakrúcania. Kto tipuje, že sa točilo pod Brooklynským mostom, má malé bezvýznamné plus za správnu odpoveď!